Zachcelo sa mi znova do školy. Učiť sa jazyk. Slovinský! (Ako inak).
Dnes som si podala žiadosť o štipendium na letnú školu slovinčiny v Ľubľane. Bude trvať dva alebo štyri týždni v júli 2015 a dá sa získať finančná podpora od Centra pre slovinčinu ako druhý/cudzí jazyk. A udeľujú sa tri štipendiá pre všetkých žiadateľov. Držte mi prsty aj palce. Výsledky by mali byť 15. mája, dovtedy budem ako na tŕní. Uzávierka bola totiž dnes a ja sa stresujem, že čo ak bolo treba žiadosti posielať dovčera. Keď je štátny sviatok (na Slovensku i v Slovinsku). A ďalšie pochybností mám ohľade celkového počtu zasielaných žiadostí v pomere k počte štipendijných miest.
Že aká je vlastne šanca. Keď to usporadúvajú už 34. rok, hovorím si, že s takou tradíciou je risk tvrdej konkurencie. A potom sa chlácholím, že veď som na tom makala dlho a poctivo. Takže schizoidné stavy...
V motivačnom liste som prisľúbila v prípade schválenia písať každý deň jeden príspevok na blog, čo je síce ambiciózne predsavzatie, ale hádam to pôjde. Podľa všetkého sa vyučujú tri hodiny denne povinne a dobrovoľne sa možno prihlásiť aj na popoludňajší kurz. Plus k tomu kultúrne aktivity. Som si napísala začiatočnícku úroveň, lebo veď stále miešam srbštinu a občas sa mi jazyk šmykne aj do poľštiny. Tak ma tam hádam vycepujú.
Viac info o štipendijnej ponuke aj pre ostatných záujemcov a záujemkyne tu.
Že aká je vlastne šanca. Keď to usporadúvajú už 34. rok, hovorím si, že s takou tradíciou je risk tvrdej konkurencie. A potom sa chlácholím, že veď som na tom makala dlho a poctivo. Takže schizoidné stavy...
Viac info o štipendijnej ponuke aj pre ostatných záujemcov a záujemkyne tu.
