Mrcina, nogavički, zrak a motorka (najobľúbenejšie false-friends slovíčka)

Jedna z najväčších radostí pri učení sa cudzieho jazyka sú momenty, keď človek zistí, že slová jeho jazyka existujú aj v inej reči, avšak s iným významom. Niekedy ťažké, inokedy úsmevné chvíle, nedorozumenia, z ktorých zväčša ostane šťavnatá historka.

Slováci sa notoricky zabávajú na poľskom "szukać" a v Slovinsku ich do vytrženia privádza slovíčko "otrok", ktoré znamená dieťa. Vidieť značky ako "šola za otroke" na cestách alebo upozornenie "otrok v autu" na nárazníkoch vyvoláva salvy smiechu.

Po čase už to také smiešne nie je, ale objavia sa iné, nové výrazy v nečakaných kontextoch. Pred prázdninami sme si naplánovali malý trip na slovinské pobrežie (Koper, Izola, Piran, Portorož) a v rámci neho sme stretli aj známu Slovenku, ktorá najskôr v Sevnici v organizácii Knof prežila pár mesiacov ako EVS dobrovoľníčka. Po ukončení projektu v Slovinsku ostala, presunula sa však na pobrežie, kde začala študovať na miestnej univerzite odbor, ktorý by bol na Slovensku najbližší kulturológii.

Ivana si život na pobreží užíva už tretí rok a keďže študuje už tretí rok zväčša v slovinčine, tak ľahko ju niečo neprekvapí. Hovorí plynulo, domáci ju chvália, že takmer nepoznať cudzí pôvod, ALE! Taká vec sa stala. Má psa a môj spolubatôžkár jej ho okomentoval slovíčkom "mrcina" a použil pritom uznanlivý tón. Psovi nič nebolo, horúčavy zvládal síce s vyplazeným jazykom a dychčaním, ale statočne. Jeho majiteľka nebola dvakrát z tohto označenia nadšená, no z nasledujúcej diskusie vyplynulo, že "mrcina" je v slovinskom slangu vlastne kompliment. A nielen pre psy, polichotiť ním možno aj nadupanému autu alebo príťažlivej dievčine...

Zjari som sa nechala nakecať na koncert v horách, v dedinke Kostanjek. S dopravou to bolo komplikovanejšie, našla som cez prevoz (viď starší príspevok) odvoz do Celje, ktoré bolo najbližším mestom k mojej konečnej destinácii po trase šoféra, no stále mi ešte ostával kus cesty. Spoluorganizátor podujatia to vyriešil zaslaním motorkára, ktorý ma mal v Celje vyzdvihnúť a odviezť na koncert.

Našli sme sa na vopred dohodnutom mieste takmer bez komplikácii, tie však nastali, keď z vaku začal pre mňa vyťahovať zaslané kusy oblečenia. Aby som na motorke neprechladla. Ocenila som starostlivosť, aj si precvičila slovíčka ako hlače/nohavice a jakna/bunda, ale v momente, keď povedal, že má pre mňa aj "nogavički", ostala som stáť ako soľný stĺp celá červená. Napokon vytiahol ponožky, čo som si teda riadne vydýchla. Za ochotu som mu chcela pochváliť motorku, potľapkala som ju a vyhlásila: "Lepa motorka!" S komplimentmi je to v Slovinsku očividne komplikované, môj šofér sa totiž začal obzerať a pýta sa: "Kje?" Potľapkala som mašinu ešte raz, čo ho riadne rozosmialo. A dozvedela som sa, že motorka znamená po slovinsky motorová píla, a ak chcem povedať motocykel, treba použiť slovíčko "motor."

Zo zoznamu v nadpise ostáva ešte "zrak." V jednej slovinskej domácnosti, sa ktosi po dlhšom čase v uzavretej miestnosti začal sťažovať práve na zrak, najskôr mi to pripadalo ako klasické diskusné kolo o zdravotných problémoch a až neskôr, keď začali otvárať okná, som pochopila, že išlo o vydýchaný vzduch.