Dvojina – slovinská gramatická tortúra

Prevzaté z pixabay.com 

Pokúšam sa do slovinčiny dostať už druhý rok a ide to ako v lete na saniach. Z viacerých dôvodov. Dohovoriť sa anglicky je ľahké, väčšina ľudí, s ktorými som v kontakte angličtinu ovláda na slušnej úrovni. A keby aj nie, zachránim to vždy základmi srbského jazyka. A keby ani to nie, pokombinujem aj češtinu a poľštinu a takmer vždy sa vykecám.

Celý čas som si však vedomá, že sa po takom dlhom čase patrí zamakať si aj na slovinčine. No veď som aj chcela na letnej škole pred rokom, ale nezadarilo sa. Rozumej, moja žiadosť o štipendium nebola schválená. Nevadí, skúsim to aj tento rok. Medzitým sa na mňa v každodenných situáciách lepia slovíčka aj frázy a som v takzvanom štádiu psa. Rozumiem, ale nehovorím.

Keď sa občas slovinských známych a kamarátov pýtam, a toto sa prečo povie takto, keď chcem vysvetliť niečo z gramatiky, aj sami z času na čas pokrčia plecami a povedia, tak to proste je. V inštrumentáli je tam dáky zmätok, priam bordel, povedala/napísala by som. Raz píšu s, inokedy s, kto sa v tom má vyznať. Je na to vraj mnemotechnická pomôcka na zapamätanie, ale tú by sa mi najskôr muselo podariť zapamätať...

No a potom je tu jedna gramatická zákernosť, ktorej aj rozumiem, ale používanie mi robí sakra problémy. Dvojina. DVOJINA. To je taká slovinská špecialitka. Množné číslo prvej osoby má pri slovesách dve formy. Takže: "my gremo" (skupina), "my dva greva" (my dvaja). Úplne super to je, keď niekto niekoho pozýva von a je hneď jasné, či chce, aby boli sami dvaja alebo ide o skupinovú aktivitu. Elegantné riešenie, ako sa vyhnúť nedorozumeniam, či ide o rande alebo nie. Hoci niekedy to aj tak nemusí byť rande, keď idú sami dvaja.

Nič to. Neostáva mi nič iné, ako si dať do nového roku 2016 záväzok venovať sa slovinskému jazyku intenzívnejšie...