Zažratá do hradov z Posavja

Už sa to tak stalo, že som spolu/adminka fanpage Castles of Posavje. Osobne som bola na dvoch zo siedmich, ale keďže mi to (vraj) na facebooku a ostatných sociálnych sietiach ide, postujem, odpisujem, vyhodnocujem a plánujem i pre nadšencov histórie, legiend, hradov a zámkov.

Niki (to je môj frajer, a hlavný dôvod, prečo sa do Slovinska trepem tak často - a je to vonku) písal diplomovku práve na túto tému. A ako takmer každému Slovincovi, ktorého som stretla, mu to trvalo pekne dlho - rozumej cca 4 roky. Slovinci mali veľký problém prijať na univerzity boloňský systém, strhli sa k tomu masívne protesty, ktoré v Ľubľane skončili násilne/útok na parlament a zničenie jeho fasády, vytlčené okná. Môj fant/frajer po slovinsky/ napokon diplomovku dopisoval u mňa, keďže v tom čase som striktne odmietala mať na byte wi-fi, nič ho nemalo vyrušovať. Až na to, že si pozeral seriály... V procese tvorby mu napadlo, že by zaradil aj porovnávaciu kapitolu o slovenských hradoch, ale keď sa dozvedel, koľko ich máme, radšej sa tejto idey vzdal.

Na obhajobe ho vychválili a spýtali sa, čo ďalej, že toto bola teória, ale čo prax? Zahabkal niečo, ale celý minulý rok sme sa rozprávali o tom, že by sa hodilo aspoň vytvoriť fanúšikovskú stránku na facebooku. Otáľali sme tak dlho, až nás ktosi predbehol a založil fanpage Gradovi Posavja. To bola hlava v smútku pekných pár týždňov, no potom vravím: "Tak vytvorme ešte jednu v angličtine. A bude to tak aj lepšie, oslovíš viac ľudí."

V decembri teda prišla na svet Castles of Posavje. Takže teraz sme vo fáze, ako hovorí Niki, "naháňania páčikov" - myslí si totiž, že lajk sa po slovensky povie páčik. Rozbehli sme to celkom, slušne, čo by som sa nepochválila. Dokonca od apríla už máme aj Instagram. Jasné, chcelo by to aj web a diskutujeme, či na WordPresse alebo inej platforme, ale klasická webstránka sa nám zdá málo flexibilná.

V januári si nás všimli aj zakladatelia platformy Castles today a oslovili s ponukou spolupráce. Majú totiž regionálnu verziu v Slovinsku - Castles Today Sl a samozrejme fanpage tiež. Niki pre nich napísal pár textov, oni nás na oplatku zazdieľali, aj malý honorár vraj bude a zároveň prisľúbili pomôcť pri nakrúcaní promovidea dronom, ktorý majú k dispozícii.

Medzičasom som sa snažila rozbehnúť to intenzívnejšie. Zo Štátnej vedeckej knižnice ma oslovili, či by som v rámci ich cyklu cestovateľských besied prišla porozprávať o Slovinsku.

Začiatkom mája sa teda uskutočnilo podujatie Slovinsko vs. Slovensko, kde som vykladala o tom, ako som sa do tejto malej alpskej krajiny dostala po prvý, druhý, tretí a x-týkrát, o tom, čo mi tam chutí, čo ma tam baví a čo tam plánujem. Ako inak, reč prišla aj na hrady v Posaví. Prešli sme teda z online propagácie aj na offline verziu :) Odozva bola veľmi pozitívna, prišlo omnoho viac ľudí než som čakala a pár sa aj opýtalo, či neplánujeme organizovať výlety do Slovinska alebo aj na spomínané hrady.

Prechádzka plná detailov a pikentérii (Free walking tour Ljubljana)

Koncept, ktorý mám naozaj rada - free walking tours alebo prechádzky zadarmo. Prišla som im na chuť až v novembri 2015 v rumunskom Brašove, dovtedy som sa im uprutne bránila. Bolo mi proti srsti byť v stáde turistov, ísť po vytýčených trasách a natŕčať ucho v dave, aby som zachytila v hromade klišé a záplave údajov o rokoch niečo, čo by ma oslovilo. Tento koncept je ale iný. Prechádzky s výkladom o meste robia dobrovoľníci a za dobrovoľný príspevok na konci.

Keď som si teda v advente dala v meste drakov - Ľubľane na 1-dňový sólo výlet, popri USE-IT mape som mala na zoznáme práve Free Walking Tour Ljubljana. Tej brašovskej sa síce nevyrovnala (ale asi sa nikdy žiadna, lebo "poprvé je poprvé" a mali sme sprievodkyňu dvaja len pre seba), no spokojnosť bola aj z mojej strany. 

Ocitla som sa v približne 20-člennej skupinke návštevníkov hlavného mesta Slovinska - Európania, ale aj LatinoAmeričania. Výklad bol ako inak v angličtine. Trval približne dve hodinky a náš sprievodca ho prešpikoval šťavnatými detailami. Niečo o histórii, niečo o klebetách, niečo o urbánnych legendách - myslím, že si takmer každý prišiel na svoje. 

Začínalo sa o 11,00 hod pred hlavnou katedrálou pri Trojmostí. Architektonicky je na Ľubľane podpísaný Jože Plečnik, architekt, ktorého meno zaznelo počas prechádzky viackrát (okrem iného sa podieľal aj na prestavbe Pražského hradu). Perličkou bola info, že jeho prácu si vážili aj nacisti počas 2. svetovej vojny a povolili mu výstavbu budov v centre Ľubľany

Informácie o prvej zmienke o Ľubľane a rímskom osídlení preskočím, tieto sa dajú vygoogliť, vyhrabať na Wikipédii.

Prvým zaujímavým príbehom bola love story slovinskej verzie Hviezdoslava - Prešerna. Jeho vyvolená Júlia má v centre dve sochy. Prvá, v podobe múzy, je umiestnená nad Prešerna. Keďže je štylizovaná ako grécka bohyňa, samozrejme, autor ju stvoril hore bez. Čo ako-inak, keďže je súsošie situované rovno oproti vchodu do hlavnej katedrály, pobúrilo cirkevnú vrchnosť. Vraj až tak, že jeden hodnostár sa vyšplhal na sochu a zakryl jej poprsie svojím rúchom. Zahalenie vydržalo do rána, v priebehu noci komusi kus oblečenia prišiel vhod. Museli teda na to inak. Vysadili rad stromčekov a dnes necudnú devu zakrývajú

Z námestia sme sa posunuli ďalej, po ceste sme mali nový most, ktorý je celý zo skla, čo vraj nesmierne teší teenagerov, ktorí pod nim v lete stávajú a tešia sa na dámy, ktoré chodia v sukniach naostro. A tie, ktoré chodia "natupo" si aspoň natáčajú na mobily. Aj tento most obliehajú turisti a kupujú si zámky, aby demonštrovali svoju lásku. Ako nás však upozornil sprievodca, Slovinci sú špekulanti a na rozdiel od zvyšku Európy, kde sa po uzamknutí teatrálne hodí kľúčik do rieky, v Ľubľane volia radšej číselné zámky, lebo čo ak...

Prešli sme tržnicou (Jože Plečnik) k Národnej knižnice (Jože Plečnik znova). Jej budova je postavená v štýle, ktorý ľudí rozdeľuje na fanúšikov a odporcov. Patrím k tým prvým, páčia sa mi okná, ktoré sú navrhnuté a realizované tak, že pripomínajú otvorenú knihu.

Zazneli aj užitočné informácie o blšom trhu, známych osobnostiach, ktoré v Ľubľane koncertovali (jeden zahraničný hudobník vraj odmietol začať koncert, kým mu neprinesú pohár jeho obľúbeného slovinského vína) a  o študentoch, revolúciách, ktoré vyvolali/boli do nich zapojené a o obľúbenom systéme stravovania študentov (kupóny). To Vám je taká vec, ktorá funguje asi takto: študent/ka má SIM-kartu akoby nabitú od štátu tak, aby ňou mohla platiť denne dve jedlá v hodnote 3,50 EUR a takmer každá reštaurácia, ba i podniky s fast-foodom majú portál, ktorý umožňuje prijímať tento spôsob platby. Predtým však boli kupóny papierové, a ako sa priznal i náš sprievodca aj on sám bol zapojený do čierneho trhu s nimi.

Keďže bol advent, prechádzali sme vianočne vyzdobenou Ľubľanou. Tu treba spomenúť, že na starosti má výzdobu v hlavnom meste slovinská ten istý umelec už dlhé roky. V roku 2015 však použil štýl, ktorý opäť nielen Slovincov rozdelil na fanúšikov a odporcov. Pôvodným zámerom bola tematika vesmíru, avšak mnohé kométy pripomínajú viac spermie než kométy...

Prechádzku som si užila tak veľmi, že som nedbala na decembrový vietor a zimu, takže som si do Mariboru, kde som strávila časť vianočných sviatkov, priniesla nachladnutie močových ciest. A pred Silvestrom som dokonca skončila na pohotovosti - čo bol tiež kultúrny šok (ale o tom napíšem inokedy).

Dormeo, Kosmodisk, Lisca aj Gorenje - čo je slovinské, no nevie sa o tom

V tomto príspevku by som sa rada zamerala na značky, ktoré sú známe u nás i v zahraničí, no málokto by povedal, že sú pôvodom z "malej alpskej krajiny" - Slovinska.  O tom, že Slovinci sú výmyselníci, a vedia priniesť zaujímavý nápad, aj ho náležite speňažiť. Ako fungujúci marketingový trik sa ukázalo dať výrobku meno, ktoré evokuje kvalitu. V prípade oblasti dizajnu a módy predávajú názvy asociujúce ako krajinu pôvodu Taliansko. Tento fakt využili českí návrhári a založili značku Pietro Filipi. Asi málokoho napadne, že sa zrodila v slovanskej krajine. Predaj i branding sú očividne úspešné už od roku 1993.

Podobnú taktiku zvolila aj slovinská spoločnosť Studio Moderna, ktorá vznikla v roku 1992.  Keďže Taliansko je susedom Slovinska, po inšpiráciu si tamojší nemuseli chodiť ďaleko. Zdravá chrbtica bola v centre pozornosti Studia už v 90-tych rokoch: dodnes si mnohí pamätajú Kosmodisk. V novom miléniu (2002) sa pozornosť presunula na zdravý spánok/kde tiež chrbtica zohráva dôležitú úlohu. Áno, Dormeo je synonymom kvality. Drahý matrac, na ktorom sa spí ako v bavlnke, mlieku, na obláčiku. Matrace Dormeo už dávno prekročili slovinské hranice a na slovenskom trhu sú už tiež pojmom. Slovenskí zákazníci však málokedy tušia, že celá idea vznikla v krajine, ktorú si v zahraničí s nami mýlia. 

Z názvu Gorenje je jasné, že v tomto prípade sa koncept priživovania na talianskej sláve obišiel. Značka u nás známa najmä bielou elektronikou však posledné roky nezvláda nápor krízy. Počas bývania v Žiline som niekoľko rokov chodievala okolo predajne Gorenje a obdivovala dizajn chladničiek a ďalších elektrospotrebičov. Retrodizajn sa im veľmi podaril - najmä séria chladničiek s oblými tvarmi ako z 50-tych rokov plus do toho netradičné farby. To je už ale minulosť, predajňa sa tak ako i mnohé ďalšie zrušila - z ekonomických dôvodov. Škoda. Hádam sa z toho pozviechajú a znova rozbehnú. Mimochodom, v Slovinsku majú aj čokoládu Gorjenku. Podobne ako v prípade poľštiny a ďalších slovanských jazykov môžeme "g" zameniť za "h" a je to jasné - oba produkty odkazujú k horám a kopcom. 

Do tretice brand, o ktorom som pred návštevami Slovinska nemala ani poňatie - spodná bielizeň Lisca. Pôvodne ide o názov kopca v regióne Posavje a áno, sú v tom aj líšky. Čuduj sa svete, odkedy som značku objavila, stretávam ju častejšie. Napríklad aj v centre Trenčína som narazila na predajňu. A priznám sa - na rozdiel od Dormea a Gorenja vlastním od tejto spoločnosti tri kúsky ;)

Mojich šesť novoročných predsavzatí týkajúcich sa Slovinska

Ako som písala v predchádzajúcom blogu, dala som si novoročné predsavzatie venovať sa slovinskému jazyku intenzívnejšie. Prehodnocovala som však celý rok 2015 a vyskočilo pár ďalších vecí, na ktoré by som sa v novom roku rada zamerala.

Keďže do Slovinska chodievam v priemere raz/dvakrát do mesiaca a zväčša sa zdržiavam v Maribore, načim by bolo vhodné presnoriť okolie. Niečo som už zvládla na bicykli a pešo, raz sa podaril výlet autom do arboréta, kde sídli aj vyššia poľnohospodárska škola a raz do dedinky, kde majú veterný mlyn. Ale v okolí je toho ešte mnoho, čo treba vidieť, ochutnať, ovoniať a zažiť.

kôň zo žrebčína v Lipiciach

Niekedy sa zadarí byť na slovinskej hrude dlhšie než piatkový večer, sobotu a nedeľný poldeň. Hlavne, keď sú predĺžené víkendy cez Veľkú noc alebo ak štátny sviatok vychádza na pondelok či piatok. Cez tieto dni by som rada využila možnosť a pozrela si to, čo je v každej turistickej príručke: jazero Bled s kostolíkom na ostrove uprostred, jaskyňu Postojna s vláčikom a endemitom v jej vodách, jazero Bohinj, žrebčín v Lipiciach a extra pozornosť by som chcela zamerať na slovinské hrady (predjamský všetci ospevujú a na fotkách vyzerá fakt rozprávkovo), zámky, opevnenia predovšetkým v regióne Posavje, ale aj mimo neho.

V lete si jednoznačne užiť pobrežie, slniť sa a kúpať a podľa všetkého sú v Portoroži podujatia/festivaly venované marketingu a ďalším témam, ktoré ma berú.

slovinské hory

A aby som to pokryla od podlahy až po povalu, tak aj hory by som chcela omrknúť. Patrilo by sa mi vyliezť na Triglav, na to ale bude potrebný tréning. V minulosti výstup trval dva dni a prespávalo sa kdesi na polceste v chate, dnes sa to vraj dá zvládnuť aj za deň, sprístupnili trasu, ktorá je rýchlejšia a čudujsasvete aj menej náročná. Na trénovanie by som chcela využiť vrch Lisca pri Sevnici, to je vraj šesťhodinová túra. Na rozbeh si teda trúfam, ale keď začať, tak poriadne.

Koncom roka 2015 som to začala praktikovať a v novom roku v tom mienim pokračovať. Vláčiť do Slovinska návštevy zo Slovenska, Rumunska, Poľska i ďalších krajín, kde mám kamarátov a kamarátky. Aby si tiež zažili čaro minikrajinky. Od careshare služby prevoz.org cez slovinské jedlo, kaviarne, ľudí až po nedeľnú ospalú atmosféru a divadelné predstavenia.