Koncept, ktorý mám naozaj rada - free walking tours alebo prechádzky zadarmo. Prišla som im na chuť až v novembri 2015 v rumunskom Brašove, dovtedy som sa im uprutne bránila. Bolo mi proti srsti byť v stáde turistov, ísť po vytýčených trasách a natŕčať ucho v dave, aby som zachytila v hromade klišé a záplave údajov o rokoch niečo, čo by ma oslovilo. Tento koncept je ale iný. Prechádzky s výkladom o meste robia dobrovoľníci a za dobrovoľný príspevok na konci.
Keď som si teda v advente dala v meste drakov - Ľubľane na 1-dňový sólo výlet, popri USE-IT mape som mala na zoznáme práve Free Walking Tour Ljubljana. Tej brašovskej sa síce nevyrovnala (ale asi sa nikdy žiadna, lebo "poprvé je poprvé" a mali sme sprievodkyňu dvaja len pre seba), no spokojnosť bola aj z mojej strany. 
Ocitla som sa v približne 20-člennej skupinke návštevníkov hlavného mesta Slovinska - Európania, ale aj LatinoAmeričania. Výklad bol ako inak v angličtine. Trval približne dve hodinky a náš sprievodca ho prešpikoval šťavnatými detailami. Niečo o histórii, niečo o klebetách, niečo o urbánnych legendách - myslím, že si takmer každý prišiel na svoje. 
Začínalo sa o 11,00 hod pred hlavnou katedrálou pri Trojmostí. Architektonicky je na Ľubľane podpísaný Jože Plečnik, architekt, ktorého meno zaznelo počas prechádzky viackrát (okrem iného sa podieľal aj na prestavbe Pražského hradu). Perličkou bola info, že jeho prácu si vážili aj nacisti počas 2. svetovej vojny a povolili mu výstavbu budov v centre ĽubľanyInformácie o prvej zmienke o Ľubľane a rímskom osídlení preskočím, tieto sa dajú vygoogliť, vyhrabať na Wikipédii.
Prvým zaujímavým príbehom bola love story slovinskej verzie Hviezdoslava - Prešerna. Jeho vyvolená Júlia má v centre dve sochy. Prvá, v podobe múzy, je umiestnená nad Prešerna. Keďže je štylizovaná ako grécka bohyňa, samozrejme, autor ju stvoril hore bez. Čo ako-inak, keďže je súsošie situované rovno oproti vchodu do hlavnej katedrály, pobúrilo cirkevnú vrchnosť. Vraj až tak, že jeden hodnostár sa vyšplhal na sochu a zakryl jej poprsie svojím rúchom. Zahalenie vydržalo do rána, v priebehu noci komusi kus oblečenia prišiel vhod. Museli teda na to inak. Vysadili rad stromčekov a dnes necudnú devu zakrývajú
Prešli sme tržnicou (Jože Plečnik) k Národnej knižnice (Jože Plečnik znova). Jej budova je postavená v štýle, ktorý ľudí rozdeľuje na fanúšikov a odporcov. Patrím k tým prvým, páčia sa mi okná, ktoré sú navrhnuté a realizované tak, že pripomínajú otvorenú knihu.
Zazneli aj užitočné informácie o blšom trhu, známych osobnostiach, ktoré v Ľubľane koncertovali (jeden zahraničný hudobník vraj odmietol začať koncert, kým mu neprinesú pohár jeho obľúbeného slovinského vína) a o študentoch, revolúciách, ktoré vyvolali/boli do nich zapojené a o obľúbenom systéme stravovania študentov (kupóny). To Vám je taká vec, ktorá funguje asi takto: študent/ka má SIM-kartu akoby nabitú od štátu tak, aby ňou mohla platiť denne dve jedlá v hodnote 3,50 EUR a takmer každá reštaurácia, ba i podniky s fast-foodom majú portál, ktorý umožňuje prijímať tento spôsob platby. Predtým však boli kupóny papierové, a ako sa priznal i náš sprievodca aj on sám bol zapojený do čierneho trhu s nimi.
Keďže bol advent, prechádzali sme vianočne vyzdobenou Ľubľanou. Tu treba spomenúť, že na starosti má výzdobu v hlavnom meste slovinská ten istý umelec už dlhé roky. V roku 2015 však použil štýl, ktorý opäť nielen Slovincov rozdelil na fanúšikov a odporcov. Pôvodným zámerom bola tematika vesmíru, avšak mnohé kométy pripomínajú viac spermie než kométy...
Prechádzku som si užila tak veľmi, že som nedbala na decembrový vietor a zimu, takže som si do Mariboru, kde som strávila časť vianočných sviatkov, priniesla nachladnutie močových ciest. A pred Silvestrom som dokonca skončila na pohotovosti - čo bol tiež kultúrny šok (ale o tom napíšem inokedy).
