Niki (to je môj frajer, a hlavný dôvod, prečo sa do Slovinska trepem tak často - a je to vonku) písal diplomovku práve na túto tému. A ako takmer každému Slovincovi, ktorého som stretla, mu to trvalo pekne dlho - rozumej cca 4 roky. Slovinci mali veľký problém prijať na univerzity boloňský systém, strhli sa k tomu masívne protesty, ktoré v Ľubľane skončili násilne/útok na parlament a zničenie jeho fasády, vytlčené okná. Môj fant/frajer po slovinsky/ napokon diplomovku dopisoval u mňa, keďže v tom čase som striktne odmietala mať na byte wi-fi, nič ho nemalo vyrušovať. Až na to, že si pozeral seriály... V procese tvorby mu napadlo, že by zaradil aj porovnávaciu kapitolu o slovenských hradoch, ale keď sa dozvedel, koľko ich máme, radšej sa tejto idey vzdal.
Na obhajobe ho vychválili a spýtali sa, čo ďalej, že toto bola teória, ale čo prax? Zahabkal niečo, ale celý minulý rok sme sa rozprávali o tom, že by sa hodilo aspoň vytvoriť fanúšikovskú stránku na facebooku. Otáľali sme tak dlho, až nás ktosi predbehol a založil fanpage Gradovi Posavja. To bola hlava v smútku pekných pár týždňov, no potom vravím: "Tak vytvorme ešte jednu v angličtine. A bude to tak aj lepšie, oslovíš viac ľudí."
V decembri teda prišla na svet Castles of Posavje. Takže teraz sme vo fáze, ako hovorí Niki, "naháňania páčikov" - myslí si totiž, že lajk sa po slovensky povie páčik. Rozbehli sme to celkom, slušne, čo by som sa nepochválila. Dokonca od apríla už máme aj Instagram. Jasné, chcelo by to aj web a diskutujeme, či na WordPresse alebo inej platforme, ale klasická webstránka sa nám zdá málo flexibilná.
V januári si nás všimli aj zakladatelia platformy Castles today a oslovili s ponukou spolupráce. Majú totiž regionálnu verziu v Slovinsku - Castles Today Sl a samozrejme fanpage tiež. Niki pre nich napísal pár textov, oni nás na oplatku zazdieľali, aj malý honorár vraj bude a zároveň prisľúbili pomôcť pri nakrúcaní promovidea dronom, ktorý majú k dispozícii.
