Kde bolo tam bolo, kdesi pri hraniciach Slovinska s Rakúskom, žil raz jeden výmyselník, ktorý si chcel sám pivo variť. A čo by aj nie móda malých pivovarov práve začínala. V Slovinsku sú na trhu dve veľké značky: Laško a Union. Príslušnosť k prvému sa prisudzuje Mariborčanom a druhému Ľubľančanom, hoci pravudpovediac/napíšuc veľký rozdiel medzi nimi nie je. A podľa najnovších zvestí obe už patria Heinekenu. A podľa konšpirátorov - kvôli kvalitnej vode (možno na tom niečo bude).
Nie som nejaký extra pivkár, ak mám na výber, tak radšej čierne, v lete od smädu, a čo si budeme - v študentských časoch bolo lacnejšie ako kofola.. Pivá od Bevoga mi chutia, sú tmavé a majú v sebe niečo extra. Okrem už zavedených edícií Kramah, Baja, Tak a Ond mávajú v ponuke aj ďalšie, ktoré sú bez pomenovania, resp. majú dočasné meno podľa súhvezdia, ktoré bolo jasné v čase dozrievania chmeľa následne použitého na varenie várky. Vyskúšala som jednu uvarenú z chmeľa dozretého pod Veľkým vozom/Medvedicou a zalizovala som sa tak, že som si dala aj druhú fľašku. Apropo fľašky, v Slovinsku sa pivo čapuje málokde, zväčša sa pije z fliaš - z nášho poľadu malých - 0,33 l.
Rieka Mura pretína prihraničné mestečko/dedinu na dve časti - slovinskú (Gorna Radgona) a rakúsku (Bad Radkersburg). Vasja Golar žil v slovinskej časti a pivovar chcel postaviť v blízkosti svojho rodiska. Nejaký čas v minulosti pobudol v Belgicku a tam ho očarila rôznorodosť malých pivovarov, následne experimentoval s varením piva doma v garáži.
Oblasť pri Mure má vyše 160-ročnú tradíciu vo výrobe šumivých vín, značka Zlata alebo Srebrna Radgonska penina má cveng nielen u domácich, pivovar by len doplnil miestny trh. Lokalitu si Vasja Golar vybral, aj priestory zabezpečil, no a potom začala byrokratická tortúra. Také povolenie aj onaké povolenie, potvrdenie od tej inštitúcie a ďalšie papiere, čakanie na rozhodnutia a napokon to zaklincovala komunikácia o koncesii na vodu - hrozilo totiž, že jej získanie potrvá roky. To bola posledná kvapka a padlo rozhodnutie.
Vasja Golar sa rozhodol, že pivovar radšej postaví o kúsok ďalej - za rakúskymi hranicami. Tam to išlo ako po masle - o koncesii na vodu nepadlo ani slovko, pozemok v priemyselnej zóne bol o polovicu lacnejší než v Slovinsku, pripravili projekt a podali ho. Po približne štyroch týždňoch čakania dostal odpoveď s pripomienkami, tie zapracoval a o deň nato mal stavebné povolenie v kapse. Výstavba trvala pol roka, neskôr pri pivovare otvorili i bar pre fajnšmekerov. ročná produkcia je 150 tisíc litrov piva. Podľa posledných info má pivovar troch zamestnancov - všetkých zo Slovinska.
Web aj etikety Bevogu sú v troch jazykoch: angličtine, nemčine a slovinčine. Marketing im šlape perfektne, dizajn nielen etikiet, ale aj vrchnákov a podpivníkov ma berie aj po vyše roku. Naviac je možné dohodnúť si s majiteľom exkurziu, a ten rád zasvätí do svojich tajov priamo v malej továrničke - samozrejme s patričným ochutnávaním dosýta. Obľubu piva dokazuje i to, že ho možno kúpiť aj na Slovensku - narazila som naň v pivárni Na siedmom schode v Žiline, kde som si teda dopriama hneď tri fľašky.
Nie som nejaký extra pivkár, ak mám na výber, tak radšej čierne, v lete od smädu, a čo si budeme - v študentských časoch bolo lacnejšie ako kofola.. Pivá od Bevoga mi chutia, sú tmavé a majú v sebe niečo extra. Okrem už zavedených edícií Kramah, Baja, Tak a Ond mávajú v ponuke aj ďalšie, ktoré sú bez pomenovania, resp. majú dočasné meno podľa súhvezdia, ktoré bolo jasné v čase dozrievania chmeľa následne použitého na varenie várky. Vyskúšala som jednu uvarenú z chmeľa dozretého pod Veľkým vozom/Medvedicou a zalizovala som sa tak, že som si dala aj druhú fľašku. Apropo fľašky, v Slovinsku sa pivo čapuje málokde, zväčša sa pije z fliaš - z nášho poľadu malých - 0,33 l.
Rieka Mura pretína prihraničné mestečko/dedinu na dve časti - slovinskú (Gorna Radgona) a rakúsku (Bad Radkersburg). Vasja Golar žil v slovinskej časti a pivovar chcel postaviť v blízkosti svojho rodiska. Nejaký čas v minulosti pobudol v Belgicku a tam ho očarila rôznorodosť malých pivovarov, následne experimentoval s varením piva doma v garáži.
Oblasť pri Mure má vyše 160-ročnú tradíciu vo výrobe šumivých vín, značka Zlata alebo Srebrna Radgonska penina má cveng nielen u domácich, pivovar by len doplnil miestny trh. Lokalitu si Vasja Golar vybral, aj priestory zabezpečil, no a potom začala byrokratická tortúra. Také povolenie aj onaké povolenie, potvrdenie od tej inštitúcie a ďalšie papiere, čakanie na rozhodnutia a napokon to zaklincovala komunikácia o koncesii na vodu - hrozilo totiž, že jej získanie potrvá roky. To bola posledná kvapka a padlo rozhodnutie.
Vasja Golar sa rozhodol, že pivovar radšej postaví o kúsok ďalej - za rakúskymi hranicami. Tam to išlo ako po masle - o koncesii na vodu nepadlo ani slovko, pozemok v priemyselnej zóne bol o polovicu lacnejší než v Slovinsku, pripravili projekt a podali ho. Po približne štyroch týždňoch čakania dostal odpoveď s pripomienkami, tie zapracoval a o deň nato mal stavebné povolenie v kapse. Výstavba trvala pol roka, neskôr pri pivovare otvorili i bar pre fajnšmekerov. ročná produkcia je 150 tisíc litrov piva. Podľa posledných info má pivovar troch zamestnancov - všetkých zo Slovinska.
Web aj etikety Bevogu sú v troch jazykoch: angličtine, nemčine a slovinčine. Marketing im šlape perfektne, dizajn nielen etikiet, ale aj vrchnákov a podpivníkov ma berie aj po vyše roku. Naviac je možné dohodnúť si s majiteľom exkurziu, a ten rád zasvätí do svojich tajov priamo v malej továrničke - samozrejme s patričným ochutnávaním dosýta. Obľubu piva dokazuje i to, že ho možno kúpiť aj na Slovensku - narazila som naň v pivárni Na siedmom schode v Žiline, kde som si teda dopriama hneď tri fľašky.
No comments:
Post a Comment