V Slovinsku som bola prvýkrát v roku 2010. Za ex-spolubývajúcou, ktorá odišla do Ľubľany na Erasmus. A pobudla som týždeň.
Veľmi výdatný, prechádzkový, hojne zalievaný, trošku bláznivý, v dobrej spoločnosti (Metelkova, festival poézie, Noc galérií, konské klobásy z miestneho trhu, koncerty, festival piva, park Tivoli, cintorín Žale, borovničevec, draky...). Ale bola to len ochutnávka, predjedlo pred niečím dlhodobejším.
Trojročná prestávka, počas ktorej som zo Slovinska nestretla ani nohu, ani ruku, ani skaderuku ani skadenohu a o tejto krajine som nepočula ani ň, ani mäkké f.
Jasné, boli medzitým všelijaké žartíky zahraničných známych, že ehm Slovenia or Slovakia, v čom je vlastne rozdiel? A nie je to to isté? Do toho prešľap prezidenta Busha, ktorý si pomýlil obe krajiny a ťažké povzdychy, keď som žila v zahraničí a čakala zásielku z domu. Že čo ak si to poštári zmýlili a blúdia mi listy i pohľadnice po Slovinsku?
A potom som začala pracovať so štipendiami. Bola medzi nimi i ponuka letného seminára slovinského jazyka a študijného/výskumného pobytu na slovinskej univerzite. V pamäti sa mi vynorila ex-spolubývajúca a jej rok, na ktorý rada spomína.
Prvú dovolenku v mojom živote sme si kamarátkou Magdou z Poľska a kamarátmi zo Slovenska (Lenka+Peťo) povedali, že dáme Balkán trip. Pretože v slovinskom Maribore bola v auguste 2013 ako dobrovoľníčka moja rumunská kamarátka Tomina, ktorá ma k sebe volala niekoľkokrát, ohlásila som sa. Prvá zastávka bol Maribor, po ňom Ľubľana, autom sme to potiahli až do Portorožu a zvládla sa aj Žička Kartuzija (bude to na samostatný blogový príspevok). Po Slovinsku sa šlo cez Chorvátsko do Srbska, následne Rumunsko a návrat sa konal cez Maďarsko späť.
Odvtedy do bývalého európskeho hlavného mesta kultúry 2012 (Maribor) chodievam viac-menej pravidelne. Vychádza to tak raz, dvakrát za mesiac. Lebo to nejak tak vyšlo, že si ma tam našiel osud, vyššia moc, karma... čokoľvek.
No comments:
Post a Comment