Cintoríny ma niečím, čo nedokážem presne vysvetliť, fascinujú. Nie je v tom žiadna emo-póza, túžba po originálnosti ani záľuba v morbídnostiach. Skôr taký-nejaký amatérsky antropologický záujem.
O to, ako je na nich v rôznych krajinách a kultúrach dizajnovaný priestor, zvyklosti pri výzdobe, lokalizácia v rámci mesta a čitateľský záujem o to, čo je napísané na náhrobných kameňoch. Občas sa pristavím i pri netradične spracovanom náhrobku. V Slovinsku som doposiaľ navštívila dve miesta posledného odpočinku: v Maribore a Sevnici.
V Slovinsku to na prvý pohľad vyzerá takmer totožne ako u nás. Ale iba na prvý pohľad. Pochádzam zo severu Slovenska a terén máme hornatý. Podobne ako napríklad v Sevnici (viď foto), kde som sa na cintorín vybrala v jedno májové dopoludnie. Kým u nás sa v kopcovitých regiónoch pokojne pochávava do kopca, Slovinci vytvárajú terasy. Aj oku to viac lahodí. Výzdoba a typy náhrobkov sa viac-menej zhodujú.
Ale udrela mi do oka jedna zvláštnosť. Mimo centrálnej časti cintorína, zväčša na okraji býva vybudovaný pás náhrobkov, ktoré sú spojené do jedného celku, akoby múru. Treba na to na jednej strane viac materiálu a na druhej i akúsi jednotu. Asi aj preto sú v Sevnici v tejto časti pochované sestry miestneho rádu.
Inú zvláštnosť som postrehla v Maribore. Ako bývalé hlavné mesto Európskej kultúry v roku 2012 si počas kampane dali záležať i na údržbe miest posledného odpočinku. V časti mesta, ktorá sa nazýva Pokopališče zrenovovali úseky, kde boli pochovaní neznámi vojaci z prvej i druhej svetovej vojny z rôznych krajín, osadili pamätníky i informačné tabule.
Ale pri tom neskončilo. Zapojili sa do projektu organizovaného Združením významným európskych cintorínov a pohrebísk/Association of Significant Cemeteries in Europe. Pred pár rokmi bolo dokonca zasadnutie členov združenia práve v Maribore.
Turisti si teda vďaka členstvu mariborského cintorína na Pobreží môžu stiahnúť do smartfónov aplikáciu Sprievodca ARTUR, ktorá ich cintorínom prevedie, upozorní na významné pochované osobnosti, prerozpráva históriu budovania tohto miesta a ďalšie zaujímavé detaily. 
Samu by ma niečo také nikdy ani nenapadlo hľadať alebo požadovať, ale ponúkli mi ju v turistickom info-centre, keď som sa pýtala, ako sa MHD-čkou dostanem na cintorín a aké sú tam otváracie hodiny. Trochu iný level služieb... Ale nevyskúšala som, používaniu smarfóna sa zatiaľ stále úspešne vzpieram.
No comments:
Post a Comment