Do Slovinska sa otáčam tak raz alebo, ak sa dá, aj dvakrát do mesiaca. Nepatrí sa s prázdnymi rukami, tak som si spočiatku lámala hlavu, čo priniesť. Išla som na to z nesprávneho konca a vláčila to, čo urobilo radosť mne, keď som dlhší čas bola mimo domoviny. Najviac mi slinky tiekli na kofolu, tresku s rožkom a bryndzové halušky.
Bryndzu bola ofrfľaná po prvom hlte, že divne páchne a tá pikantná chuť. Ich syry sú naozaj jemnejšie, a viem si predstaviť, že na prvý raz to musí byť pre neskúsený jazyk celkom omračujúca ochutnávka. Kofola tiež neočarila, vraj nejaká divná bylinková verzia Coca-Coly... To majú Slovinci čo hovoriť, oni majú totiž z čias Juhoslávie Koktu, a to je zas extrémne presladená verzia Coly. No a potom som stretla skupinku Slovincov, ktorí svojho času boli v "Pártyslave" na Silvestra, a tí presne vedeli, čo je z našej krajiny zahodno priniesť.Väčšina cudzincov je uchvátená lacným pivom. Platí to aj o väčšine slovinských kamarátov. Takmer monopol majú u nich dva veľké pivovary - Laško a Union - hoci aj tam sa už Heineken zalizuje. Naša širšia ponuka ich vždy očarí, a to, že u nás možno kúpiť aj české pivo ešte viac. Keď sa k tomu pridá fakt, že plechovka stojí u nás asi o polovicu menej, sme pre nich takmer zem zasľúbená.
Fajnšmekri zo Slovinska, ktorí na Slovensku strávili viac dní, však poznajú aj ďalšie delikatesy. Nad borovičkou síce ohŕňajú nos (oni totiž majú čučoriedkový sladký likér borovničevec, a keď si v dobrom presvedčení objednajú náš "lokálny gin", bývajú ťažko sklamaní), ale tatranský čaj im vie urobiť poriadnu radosť. Len neviem, či chuťovo alebo tým, že má tak vysoký obsah alkoholu.
Extra radosť urobia aj keksíky Mila. Tie teda ja veľmi nemusím, ale chápem, že iní si na tej mliečnej chuti zamľaskajú. A vôbec, akýkoľvek výrobok od Sedity je takmer vždy trefou do čierneho, chutili aj kávenky, princezky a ďalšie. Slovinské maškrtné jazyky sú totiž naozaj na sladké a týmto výberom človek takmer nič nepokazí.

No comments:
Post a Comment